„Oj, ty tabir, tabir naš plastovyj, čomu ty tak fajnyj, čomu ty ne dovšyj". Spievali účastníci v záverečnom programe pre rodičov a vyjadrili tak svoje pocity, ktoré prežívali počas posledného dňa tohtoročného letného stretnutia „Karpaty 2014". V rekreačnom zariadení Zlatá Idka bol v nedeľu 10. аugusta od rána nebývalý ruch. Chodby naplnili kufre a batožina, parkovisko sa postupne zapĺňalo autami zo všetkých kútov regiónu východného Slovenska. Neklamné znaky toho, že 19. Letný tábor a 17. Letná škola ukrajinistiky „Karpaty 2014", ktoré organizuje Zväz skautov „PLAST" ukrajinsko-rusínskej národnosti na Slovensku, sú na konci.

Na slávnostnom ukončení tábora zložili po úspešnom absolvovaní skúšky prvého stupňa „plastovu" prísahu Michaela Mušinková, Kateryna Rozumyk a Bohdan Dohovič. Účastníkom sa prihovoril aj predseda PLASTu Levko Dohovič, ktorý poďakoval najmä nastupujúcej generácii vedúcich, ktorí po tom, ako sami absolvovali niekoľko letných táborov pomaly preberajú štafetu a začínajú čoraz intenzívnejšie organizovať život v „PLASTe" na Slovensku. Táborové vlajky boli zvesené, posledný krát zaznela „Hymna zakarpatských plastunov". Potom sa už všetci presunuli do spoločenskej miestnosti, kde deti rodičom a hosťom ukázali niečo z toho, čomu sa venovali počas deviatich dní tábora. Časť programu bola venovaná Tarasovi Ševčenkovi, v ďalšej odzneli piesne, ale aj skvelá karička, či pieseň o tábore. Medzi hosťami nechýbala generálna konzulka Ukrajiny v Prešove Oľga Benč, podpredseda Rady ZRUSR Viktor Bandurčin či redaktori národnostného vysielania v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase Ľuba Koľová a Marián Levkanič. Záver programu patril spoločným piesňam, ale aj tradičnej fotoprezentácii táborového života. A prišlo lúčenie. Opäť nebolo ľahké. Objatia, lesknúce sa slzy v očiach. Prečo je už koniec? – visela vo vzduchu otázka. Pomaly sa všetci rozchádzali do svojich domovov. Ale každý s nádejou, že o rok sa znova spolu stretneme na jubilejnom 20. letnom stretnutí „Karpaty 2015".